Jdi na obsah Jdi na menu
 


Zimné súhvezdia

28. 11. 2008
Zimné súhvezdia
Astronomická zima začína zimným slnovratom, ktorý nastane v roku 2008 21. decembra o 13. hodine a 04. minúte SEČ. Počas dlhých mrazivých nocí máme možnosť pozorovať pomerne veľkú časť oblohy, ktorej vládnu výrazné zimné súhvezdia. Zimnou oblohou prechádza aj Mliečna cesta, nie je však taká výrazná ako v lete. Ekliptika vystupuje vysoko nad svetový rovník a tak nám ponúka výhodné podmienky pre pozorovanie planét. Viac informácii o polohách planét nájdete v časti o aktuálnom dianí na oblohe. 
Jedným z najznámejších a asi aj najkrajších súhvezdí na oblohe je Orión (Orion) obklopený skupinkou menších súhvezdí. Základom súhvezdia legendárneho poľovníka je výrazná štvorica jasných hviezd v strede ktorých sa nachádza neprehliadnuteľný pás troch hviezd tvoriaci Oriónov opasok. Súčasťou súhvezdia je voľným okom viditeľná hmlovina M42 vzdialená asi 1300 svetelných rokov (ly). Pod súhvezdím sa nachádza Zajac (Lepus), vľavo od neho aj málo výrazný Jednorožec (Monoceros) a Malý pes (Canis minor) s jasnou hviezdou Procyon (α CMi). Nízko nad obzorom nájdeme aj druhého poľovníkovho psa - súhvezdie Veľký pes (Canis major). Jeho ozdobou je najjasnejšia hviezda celej nočnej oblohy Sírius (α CMa). Názov hviezdy je odvodený z gréckeho
Súhvezdie Orión
"seirios" čo znamená "žiarivý". Vzdialenosť Síria od nás je asi 8,5 ly a má hmotnosť asi 2,5 krát väčšiu ako naše Slnko. Vysoko nad hlavou nájdeme aj tri známe zvieratníkové súhvezdia. Prvým z nich je Býk (Taurus). Najjasnejšou hviezdou súhvezdia je Aldebaran (α Tau), výrazný červený obor vzdialený asi 65 ly. Do Býka patria aj dve známe otvorené hviezdokopy - Hyády a Plejády. Hviezdokopa M45 - Plejády je skupina pozostávajúca z asi tisícky hviezd. Niektoré z nich môžeme vidieť aj voľným okom. Hviezdokopa zaberá na oblohe asi 3 stupne, má skutočný priemer asi 20 ly a je od Slnka vzdialená 380 ly. Druhým zvieratníkovým súhvezdím sú Blíženci (Gemini). Grécka báj hovorí o dvoch nevlastných bratoch - Kastorovi a Polydeukesovi (Polluxovi). Podľa nich sú aj pomenované najvýraznejšie hviezdy súhvezdia - jasnejší Pollux (ß Gem) vo vzdialenosti asi 34 ly a o niečo slabší Castor (α Gem) vzdialený 52 ly. Východným smerom od Blížencov nájdeme aj málo výrazné zvieratníkové súhvezdie Rak (Cancer). Prehliadku zimných súhvezdí zakončíme pohľadom do okolia zenitu, kde objavíme súhvezdie Povozník (Auriga). Najjasnejšou hviezdou je Capella (α Aur) - jedna z najjasnejších hviezd na oblohe vôbec vzdialená 42 ly od nášho Slnka. V zime nájdeme v našich zemepisných šírkach nad obzorom aj súhvezdia Rydlo (Caelum), Holubica (Columba), Výveva (Antlia), Kompas (Pyxis) a Korma (Puppis), tie sú však už neoddetliteľnou súčasťou južnej oblohy.
Čaro zimnej oblohy zvýrazňuje zvýšený počet jasných hviezd. Tie najjasnejšie tvoria tzv. zimný mnohouholník - v poradí Sírius, Rigel, Aldebaran, Capella, Castor a Procyon. Ak vás teda zima s mrazom neodradí a počasie dovolí, pomôže vám v objavovaní krás oblohy v tomto ročnom období aj naša priložená mapka.